Vlasy rastú v priebehu celého dňa. Rastú ale rýchlejšie v noci či cez deň?
Starí Číňania vravia, že vlasy sú výhonkami krvi. Čo to znamená?
Ak sa v tele tvorí dostatok novej krvi, rastú aj vlasy. Ak sa nová krv netvorí, telo stráda a vlasy nerastú, alebo len veľmi veľmi pomaly.
Ako teda podporiť tvorbu krvi?
Telesné tekutiny, ku ktorým krv patrí, sa obnovujú a tvoria počas najviac JIN fázy dňa, ktorá nastáva medzi 22:00 – 02:00 h v noci.
Toto je pre krv (a vlasy) najdôležitejšia fáza a v tomto čase by sme mali spať.
V noci rastú vlasy rýchlejšie ako cez deň.
Ak túto fázu zmeškáme, nepomôže dospávanie cez deň.
(pre tých, ktorí pracujú na nočných smenách nemám lepšiu radu ako vymeniť ich za denné).
Ak ideme spať pred polnocou, zbavujeme sa denného stresu. Ak po polnoci, prenášame si stres do ďalšieho dňa.
Veľa z vás, s ktorými sme si na túto tému písali reagovalo, že tak skoro nedokážu zaspať. Myslím si, že je to vec nastavenia biorytmu. Hormón spánku – melatonín sa totiž začína tvoriť už okolo 21h, telo sa teda na spánok pripravuje už skôr.
Často sa pýtate:
„A čo mi pomôže na rast vlasov?“ (teda, z môjho pohľadu, na tvorbu krvi)
Z domácich potravín jednoznačne cvikla, kustovnica čínska či čaj z koreňa angeliky čínskej. Ale…
Neexistuje jedna potravina či produkt, ktorý pomôže každej žene. Ak napríklad trpíte nadmerným mastením vlasovej pokožky, dopĺňaním krvi sa bude zvyšovať aj mastenie. Pri hľadaní riešenia sme nakoniec museli rozdeliť vhodné doplnky výživy na viaceré skupiny. Podobne ako pri kozmetike:
Vždy je najdôležitejšie najskôr riešiť pokožku, pretože len čistá hydratovaná pokožka môže produkovať silné a zdravé vlasy.
Spať ako v bavlnke je možno dobré pre vás, ale nie pre vaše vlasy.
BAVLNA krásne absorbuje vlhkosť, čo je ale v prípade vlasov a pokožky skôr na škodu. Kto sa chce ráno budiť s vysušenou pokožkou a vlasmi?… Odporúčam ju nahradiť 100% prírodným hodvábom.
Ak si myslíte, žeby tento článok mohol byť pre niekoho užitočný, zdieľajte 😉 Ďakujem.
Zdroje:
VANECEK, Jiri. Cellular mechanisms of melatonin action. Physiological Reviews, júl 1998, roč. 78, čís. 3, s. 687–721.
BUBENIK, George A. Gastrointestinal melatonin: localization, function, and clinical relevance. Digestive Diseases and Sciences, október 2002, roč. 47, čís. 10, s. 2336–2348